Pod povrchom
Pasívni zamestnanci: prečo nerobia nič navyše a čo s tým
Bonusy, motivačný program, teambuilding. A ľudia ďalej robia presne to, čo musia. Pasívni zamestnanci sa zvyčajne pasívnymi nenarodili. Niečo ich to naučilo.
Veronika Ölvecká a Erika Heveši · · 4 min čítania
Prečo sú zamestnanci pasívni a nerobia nič navyše?
Krátka odpoveď
Pasívni zamestnanci sú väčšinou výsledkom spôsobu vedenia, nie pováh. Ľudia prestanú robiť niečo navyše, keď sa im to nevypláca: keď návrh znamená prácu navyše bez uznania, keď sa chyba trestá a keď o všetkom aj tak rozhodne šéf. Niekedy sťahuje celý tím jeden človek, ktorého vedenie toleruje. Bonusy to nezmenia. Pomáha zistiť, kde presne sa iniciatíva stráca, a pracovať s lídrami aj s tímom.
„Robia presne to, čo musia, a ani o minútu viac.“ Majiteľ to hovorí so sklamaním, lebo si pamätá, že kedysi to tak nebolo. Prvý krok býva motivačný program: bonus za nápady, teambuilding, nový systém odmien. Chvíľu je ruch. Potom všetko sadne tam, kde bolo. A majiteľ si položí otázku, ktorú nepovie nahlas: „To mám naozaj takých ľudí?“
Čo vidíte
- na porade sa nikto neozve, nápady prichádzajú len vtedy, keď o ne výslovne požiadate
- ľudia čakajú na zadanie, aj keď vidia, že niečo nefunguje
- problém sa zastaví na prvom „to nie je moje“
- jeden či dvaja ľudia určujú náladu celého tímu, a nie dobrým smerom
Kde sa zvyčajne hľadá riešenie
V motivácii zvonka. Bonusy, súťaže, teambuilding, motivačný rečník. Lenže motivácia zvonka funguje na to, čo sa dá spočítať, a funguje krátko. Robiť niečo navyše znamená vystúpiť z bezpečia. Nikto to neurobí za bonus, ak sa naučil, že to bolí. Motivačný program navyše vysiela odkaz: problém je vo vás, ľudia. Lenže ak je problém v tom, ako sa vo firme vedie a ako sa reaguje na chybu, program ho len na čas zakryje.
Čo sa deje pod povrchom
Pasívni zamestnanci do firmy pasívni neprišli. Pasívnymi sa stali. A takmer vždy sa to naučili práve vo firme. Niekto navrhol zlepšenie a dostal ho na stôl ako prácu navyše, bez času a bez uznania. Niekto sa rozhodol sám a dostal vynadané, lebo to malo byť inak. Niekto upozornil na problém a odvtedy je „ten, čo stále frfle“. Po treťom takom zážitku si človek urobí jednoduchý záver: najbezpečnejšie je urobiť presne to, čo sa povie. Nič viac. To nie je lenivosť. To je rozum.
Druhá príčina je spôsob vedenia. Manažér, ktorý rozhoduje o všetkom sám, lebo tak je to rýchlejšie, si vychová tím, ktorý čaká. Manažér, ktorý vie, že má ľudí počúvať, a na porade aj tak hovorí len on, si vychová ticho. Medzi vieme a robíme je vzdialenosť. Ďalší tréning pre manažérov ju nemusí skrátiť, ak nikto nepomenuje, čo im bráni robiť to, čo už vedia.
Tretia možnosť je menej príjemná: niekedy je človek pasívny preto, že je na nesprávnom poste. Výborný technik, z ktorého niekto urobil vedúceho, lebo bol najlepší technik. Alebo človek, ktorý už dávno vnútorne odišiel, len to ešte nepovedal nahlas. Motivačný program s tým nepohne. Tu pomáha úprimný rozhovor o tom, čo človek chce robiť a čo od neho firma potrebuje. A niekedy rozhodnutie.
A potom je tu to, o čom všetci vedia. Jeden človek, ktorý každý nápad zhodí, každú zmenu komentuje a sťahuje náladu celého tímu. Vedenie to toleruje, lebo je odborník, lebo je tu dlho, lebo sa to nechce otvárať. Lenže tím to vidí. A urobí si záver: takto sa tu dá fungovať. Pasivita sa šíri rýchlejšie ako iniciatíva. Rozumieť ľuďom tu neznamená byť mäkký. Znamená to pomenovať nahlas, čo sa deje, a držať nároky.
Otázka na zamyslenie
Kedy naposledy niekto z vášho tímu prišiel s návrhom, vy ste ho prijali a ten človek z toho mal niečo iné ako prácu navyše?
Čo s tým
- Nájdite, kde sa iniciatíva stráca. Pod ktorým manažérom, v ktorom tíme, odkedy. Pasivita býva miestna, nie celofiremná.
- Pozrite sa na to, čo sa deje po návrhu. Ak návrh znamená prácu navyše pre toho, kto ho dal, bez času a bez odozvy, ľudia prestanú navrhovať. Zmeňte to skôr, ako vypíšete ďalšiu súťaž o najlepší nápad.
- Dajte ľuďom priestor rozhodovať v ich oblasti a stojte si za tým aj vtedy, keď by ste to urobili inak.
- Riešte človeka, ktorý sťahuje tím. Konkrétne, s termínom a s dôsledkom. Tím sleduje, či to urobíte.
- Pracujte s manažérmi na tom, ako vedú ľudí: ako reagujú na chybu, ako dávajú spätnú väzbu, koľko priestoru nechávajú druhým.
Pasivita je symptóm. Príčina je zvyčajne o úroveň vyššie, a niekedy aj v samotnom šéfovi. Ak chcete zistiť, kde presne sa u vás motivácia stráca, strategický rozhovor je dobrý prvý krok. Pomenujeme spolu, čo sa u vás deje, a čo z toho má zmysel riešiť ako prvé.
Z terénu
Majiteľ servisnej firmy s tridsiatimi ľuďmi sa sťažoval, že technici nerobia nič navyše, hoci majú bonusy za dokončené zákazky. Pri rozhovoroch s nimi sa ukázalo, že dvaja z nich pred rokom navrhli zmenu plánovania, ktorá by ušetrila cesty. Dispečer to zamietol bez vysvetlenia a majiteľ sa o tom nikdy nedozvedel. Odvtedy technici navrhujú iba to, na čo sa ich niekto spýta. Nebolo treba nový bonus. Bolo treba, aby dispečer povedal, prečo nie, a aby majiteľ vedel, že sa to stalo.
Časté otázky
- Pomôže zvýšenie bonusov, keď sú zamestnanci pasívni?
- Krátkodobo môže zdvihnúť výkon tam, kde sa dá merať. Pasivitu však nerieši, lebo jej príčina býva inde: ľudia sa naučili, že iniciatíva sa nevypláca. Bonus za niečo, čo je pre človeka rizikové alebo zbytočné, motiváciu nevráti. Najprv treba odstrániť to, čo ju berie.
- Ako zvýšiť výkon zamestnancov bez bonusov?
- Dajte ľuďom jasné zadanie, právomoc rozhodovať v ich oblasti a spätnú väzbu, ktorá príde včas. Reagujte na návrhy, aj keď ich neprijmete. A riešte to, čo všetci vidia a nikto nehovorí: človeka, ktorý kazí morálku, alebo manažéra, ktorý rozhoduje o všetkom sám.
- Čo robiť, keď jeden človek kazí morálku celého tímu?
- Najprv si overiť, či je to naozaj on, alebo len najhlasnejšie hovorí to, čo si myslia ostatní. Ak áno, nahlas pomenovať, čo konkrétne robí a čo sa má zmeniť, s jasným termínom. Ak sa nič nezmení, rozhodnúť. Tím sleduje, či vedenie koná. Nekonanie je tiež odkaz.
- Ako spoznám, či je problém v ľuďoch, alebo v tom, ako ich vedieme?
- Pozrite sa, či sú ľudia pasívni všade, alebo len pod niektorým manažérom. Či boli pasívni aj pri nástupe, alebo sa to časom zmenilo. A či sa ich niekto za posledný polrok spýtal, čo by zmenili, a niečo z toho urobil. Odpovede zvyčajne ukážu smer.
Spoznávate sa? Pozrite si, čo s tým robíme: „Ľudia nerobia nič navyše, sú pasívni.“
